Čo rozhoduje o tom, že sa zo mňa stane alergik? Alebo aká je pravdepodobnosť, že vaše dieťa bude alergikom? Alergia je jedno z najčastejších ochorení a povedalo sa o nej už viac než dosť. Avšak stále kolujú okolo nej rôzne mýty. Moje meno je Marián Mitaš a v dnešnom podcaste Zdravie sa budeme o téme „Mýty a fakty o alergii“ rozprávať s Doc. Martinom Hrubiškom, alergológom - imunlógom , odborníkom v tejto oblasti, ktorý pracuje na I. alergologickej ambulancii Onkologického ústavu sv. Alžbety. Pán Docent, Vítam Vás v dnešnom podcaste.

Hneď na úvod sa Vás opýtam, vieme stručne charakterizovať čo to vlastne alergia je?

- Alergiou nazývame zbytočnú, neprimeranú reakciu imunitného systému na rôzne látky z vonkajšieho prostredia ktoré sú pre náš organizmus buď neškodné - napríklad peľové zrnká či výkaly roztočov, alebo dokonca pre život potrebné - ako je tomu v prípade potravinových alergénov. Nealergický jedinec na alergén vôbec nereaguje.

Prečo sa teda niektoré látky stanú pre alergika alergénmi?, vieme to?
- Na túto otázku dodnes ľudstvo nenašlo odpoveď. Teoreticky sa hocktorá látka môže stať alergénom. Medzi jednotlivými alergénmi sa nenašli žiadne špecifické vlastnosti, ktoré by ich jednoznačne predurčovali k tomu, že sa stanú alergénom. Jediné čo vieme, že pre vznik alergie ja prakticky vždy rozhodujúca bielkovinová podstata alergénu. Látky nebielkovinovej povahy môžu byť tiež alergénne, ale alergénom sa stávajú až potom, čo sa naviažu na nejakú bielkovinu.

Takže alergénom môže byť naozaj hocičo?, nepoznáme predsa len určité skupiny látok, u ktorých je vznik alergie častejší?

- Hoci čisto teoreticky sa alergénom môže stať hocaká látka, presa len spomedzi všetkých na svete jestvujúcich látok sú známe alergény iba tou menšou časťou z nich. V súčasnosti poznáme okolo 5000 molekúl schopných vyvolať alergickú reakciu. Týchto 5000 molekúl vieme zadeliť do takzvaných alergénových rodín, ktorých je okolo 200, ale klinicky významných rodín je zhruba 6. Do rodín zadeľujeme alergény na základe podobnosti ich bielkovinovej štruktúry.
Je známe, že alergický jedinec si vytvára takzvané alergické protilátky, odborne nazývané IgE. Alergén, ktorý navodil tvorbu IgE ako prvý, nazývame ako primárne senzibilizujúci. Ukazuje sa však, že čim sú jednotlivé alergény vo svojej štruktúre podobnejšie, tým väčšia je pravdepodobnosť, že alergik bude reagovať aj na inú podobnú látku. V jednej rodine alergénov sa napríklad nachádzajú niektoré bielkoviny z peľových zrniek brezovitých drevín, ale aj z rôzneho kôstkového - jadrového ovocia, a tiež pôvodom z rôznych orechov a orieškov. Príslušnosť do jednej alergénovej rodiny vysvetľuje prečo nejeden „brezový alergik“, t.j. ten, kto má skoro na jar prejavy tzv. sennej nádchy, máva prejavy alergie aj po konzumácii napríklad jabĺčok, či lieskových orieškov; podobne ten čo je alergický na niektoré látky z peľu paliny máva alergické prejavy po kontakte so surovou mrkvou či inou koreňovou zeleninou. Čiže späť k Vašej otázke: áno, poznáme určité skupiny látok, pri ktorých je vznik alergie oveľa častejší a alergia na určitú látku nám pomáha aj pri prognóze možného vývoja ďalšej alergie aj na iné - príbuzné látky, hoc aj z nepríbuzných zdrojov. Navyše, príslušnosť ku konkrétnej rodine nám dáva aj možnosť predpovedať závažnosť alergie - alergény z niektorých rodín spôsobujú iba mierne prejavy, iné vysoko pravdepodobne môžu navodiť aj závažnú, tzv. anafylaktickú reakciu.

Čo teda rozhoduje o tom, že sa staneme na niečo alergickí?

- Ako sme povedali, presnú príčinu alergií nepoznáme, na druhej strane toho vieme už pomerne dosť. Vieme, že pre vznik alergie je potrebná súhra genetickej predispozície a vplyvov vonkajšieho prostredia. V súčasnosti poznáme desiatky rôznych génov, ktoré nás môžu disponovať k vzniku alergií. A poznáme tiež rad vyvolávačov a spúšťačov zo životného prostredia a štýlu života, ktoré vedú k tomu, že sa z nás stane alergik. Tak napríklad sa zistilo, že pre normálnu imunitnú odpoveď je nevyhnutná veľmi bohatá a rôznorodá tzv. mikroflóra nášho zažívacieho systému. V tele zdravého človeka sa nachádza 10-násobne viac buniek mikroorganizmov ako našich vlastných buniek. Počas státisícročí nášho vývoja sme sa s našimi baktériami, kvasinkami a hubami natoľko zžili, že v súčasnosti bez nich nevieme zdravo existovať. Žiaľ, éra antibiotickej medicíny do tohto zasiahla negatívne, navyše moderný hygienický spôsob života tiež nevytvára našim priateľským mikróbom dostatočný priestor na ich existenciu, a tak človek 21. storočia charakterizuje počtom aj rôznorodosťou výrazne obmedzený kontakt s mikroorganizmami. Ukázalo sa, že toto je rozhodujúca zmena, ktorá prispela k enormnému nárastu alergií, nie je však jediná. Zmena životného prostredia spôsobená priemyselnou a poľnohospodárskou revolúciou je za ostatných zhruba 150 rokov väčšia ako za niekoľko tisícročí predtým.

Znamená genetická dispozícia, že ak som alergik, moje dieťa tiež bude mať alergiu?

- Nie. Hoci bez určitej vrodenej vlohy alergia nevznikne, záleží za akých okolností sa vyvíjal ľudský jedinec ešte počas vnútromaternicového vývoja, aký bol spôsob pôrodu, či bolo dieťatko dojčené, ako skoro a s akými infekciami sa stretlo, ako skorá a častá bola liečba antibiotikami, aké sú v rodine stravovacie návyky, aké je zariadenie domácnosti, či je tu kontakt so zvieratkami a tak ďalej. Štatistika vyzerá nasledovne: ak sú obaja rodičia alergici, pravdepodobnosť alergie u dieťaťa je až 80%, ak je jeden z rodičov alergikom, šanca je zhruba 50%, ale aj v prípade, že ani jeden z rodičov nie je alergik, môže mať potomok alergiu - šanca je asi 20%-ná.

Ako súvisia alergie so spôsobom pôrodu a s dojčením?

- Spôsob pôrodu rozhodujúcou mierou ovplyvní vývoj osídlenia novorodenca prirodzenou mikroflórou. Ak sa dieťatko narodí prirodzeným spôsobom, teda vaginálne, ešte počas priechodu vonkajšími rodidlami sa prirodzene osídľuje materskou mikroflórou, ktorá má na vznik alergií preventívny účinok. Naopak, ak je dieťatko narodené cisárskym rezom, prichádza na svet za sterilných podmienok a krátko na to sa osídľuje rôznymi baktériami z vonkajšieho prostredia, vrátane nemocničných kmeňov, či je neprirodzené. Nevhodná mikroflóra prispieva k vzniku alergií, a ukazuje sa, že aj iných chorôb, ako napríklad cukrovky mladistvých.
Čo sa týka dojčenia, nejde zďaleka len o výživový a psychologický aspekt prirodzeného spôsobu výživy, ale z hľadiska vzniku alergií je dôležité, že materské mlieko obsahuje mnoho obranných látok, a tiež vytvára podmienky pre rast prirodzenej mikroflóry, o ktorej sme už povedali, že má pred alergiami ochranný vplyv.

A čo spomínané domáce zvieratá? Stále platí, že v rámci prevencie alergií do domácnosti nepatria?

- Nie, neplatí, hoci odpoveď nie je jednoduchá. Ukázalo sa, že ak sa dieťatko narodí do prostredia, kde sa chovajú zvieratá ako mačka či pes, alebo do vidieckeho farmárskeho prostredia, kde je kontakt so zvieratami ešte intenzívnejší, tak u takýchto jedincov sa zvyčajne alergie nevyvinú, resp. pravdepodobnosť ich vývoja je oveľa menšia. Je to dané tým, že prostredie v ktorom sa nachádzajú zvieratá je oveľa menej sterilné, naopak, je bohaté na mikroorganizmy, a ako sme už spomenuli, kontakt s nimi nemusí byť vôbec škodlivý, naopak, skôr má ochranný vplyv na vznik alergií. Súhra viacerých faktorov v konečnom dôsledku vedie k tomu, že dieťatko narodené do prostredia so zvieratkami získa voči ich potenciálnym alergénom toleranciu, čiže nevyvinie alergiu.
Celkom iná situácia však môže nastať, ak sa dieťatko vyvíja v prostredí s minimom mikrobiálnych podnetov (čo je väčšina moderných domácností) a rodičia 4-5 ročnému dieťatku splnia želanie a kúpia mu domáceho miláčika. Tento oneskorený kontakt s potenciálnym alergénom za istých okolností - ako sme uviedli, záleží aj na spôsobe príchodu na tento svet, na kojení / nekojení dieťatka, na užívaní antibiotík, atd. - môže viesť k vzniku alergie.

Ako sa alergie prejavujú?

- Prejavy alergií sú pestré a závisia tiež od veku jedinca. U celkom malých detí sú najčastejšie kožné prejavy, neprospievanie, zažívacie obtiaže, u detí v školskom veku a neskôr v období puberty a po nej už zvyčajne dominujú prejavy zo strany dýchacích ciest. Typickým prejavom alergie na koži je svrbenie, červenanie, ekzém, žihľavka, menej často opuch. Charakteristické znaky alergie zo strany dýchacích ciest sú kýchanie, svrbenie a upchávanie nosa, vodový výtok, svrbenie a slzenie očí, opuch mihalníc, kašeľ, dýchavica, piskoty či vrzgoty pri výdychu. Zo strany zažívacieho systému sú to v predškolskom veku vracanie a hnačky, v dospelosti prejavy pálenia – svrbenia v ústach, v hrdle a v ušiach, niekedy vzniká opuch pier, jazyka a alebo hrdla, iné zažívacie ťažkosti ako vracanie, hnačka, nafukovanie, problematické trávenie nie sú v dospelosti pre alergiu typické.

To znamená pán doktor, že ak mám plný nos, kýcham, alebo ma zadúša a píska mi na prieduškách, kašlem, alebo ma svrbí pokožka, som alergik?

- Nie, a je veľkou chybou, ak sa to takto zjednodušuje. Pri menovaných príznakoch môžeme iba vysloviť podozrenie na alergiu, záver, že ide o alergiu, je možný iba po dôkladnom alergologickom vyšetrení. Všetky jednotlivé príznaky sú nešpecifické a ich zjednodušené hodnotenie by mohlo viesť k nesprávnym záverom. Pre alergiu je charakteristický istý súbor príznakov, prejavy alergie sú takmer vždy pestré, viacpočetné.
Kompletný prepis nájdete na: https://webakademia.sk/laicka-verejnost/podcast/1